podoby života

Priznám sa, s určitým napätím aj keď len na pol oka sledujem situáciu okolo „pomoci“ na rozvoj  našich vojenských letísk. Aj v  kontexte hystérie  a  obkľučovania Maca a hromadením (jeho potrebe) železných maringotiek kúsok od jeho hraníc, vraj na jeho zastrašenie… Nemám z toho dobrý pocit a neviem, komu sa mám „poďakovať“ za  hystériu voči Macovi, ako aj za to, že zo mňa či mojich blízkych urobil svojim štváčstvom potencionálnu potravu pre delá. Hm, letiská…. To na Sliači je obklopené plotom, takže človek, keď naň hladí z ulice nevidí jednoducho nič, iba ten plot. Priam tragikomicky vyznieva fakt, že keď som v areáli  kúpeľov na Sliači čítal  informačný panel o ponuke týchto kúpeľov a pri vete“… poskytujú aj psychickú pohodu…“, mi nad hlavou preletela s poriadnym rachotom stíhačka a o pár minút ďalšia, som nevedel, či sa mám smiať alebo plakať… Ale cigareta, ktorú som vtedy s pôžitkom bafkal  to prežila, od ľaku z toho rachotu som ju neprehltol!!! Miestni obyvateľ mi na otázku, či sa na ten rachot z lietadiel dá zvyknúť len lakonicky odvetil :“ÁNO“ ! Vzápätí ale  vyjadril obavy, že slávne F-16 ky budú robiť asi väčší rachot!!!  Budú sa šetriť náklady na kúpeľnú liečbu a pacientov, ktorí chodia do sliačskych kúpeľov aj so srdcovými ťažkosťami a z toho rachotu ich v rámci „psychickej  pohody“ počas, nazvime to, liečenia, rovno porazí!

„Mierotvorcovia“  a tí druhí II

Navodila sa v Slovenskej republike klíma, kedy sa radový človek  nechá vtiahnuť do rozhovorov o akejsi agresii, nejakých hrozbách a začne mať pocit ohrozenia.  A odtiaľ je…, juj, aj sa  mi to hnusí napísať. Tie všetky „pochutiny“ zo slovníka konfliktných štváčov sa nad ním vznášajú ako holubičky….

Vzletné slová padali pri odsune vojsk bývalého Sovietskeho zväzu v roku 1991. Aké? O.i aj také, že noha cudzieho vojaka na naše územie (územie bývalej ČSFR) nevkročí. Výsledok? Každú chvíľu oznámenia Ministerstva obrany o presune „spojeneckých vojsk“ cez územie SR, či nejakí vojačikovia, vraj spojeneckej armády niekde pri Martine! Fuk, vitajte, stali ste sa potravou pre delá za niečo cez 100 miliónov dolárov! Aký je to pocit? Za mňa môžem povedať, že mizerný, Ked si to prerátam počtom obyvateľov SR dostanem sa k sume 20 (slovami) DVADSAŤ dolárov!!! Nehnevajte sa na mňa, súdruhovia štváčski, ale aj môj pes má väčšiu hodnotu!!! Tak za túto sumu sa majú vyčančať naše vojenské letiská. Á, niekoho muselo poriadne „osvietiť“, keď si Slovensko nesplietol so Slovinskom a prišiel, vraj, s pomocou. OSOBNE som sa tešil  na relatívne pokojnú starobu, ale vidím, že som sa tragicky mýlil! A čo vy, priatelia?